9.časť: Parents

20. října 2011 v 22:24 | Hororka |  Náladovník
Prečo si moji rodičia myslia, že majú tu moc aby ma mohli šikanovať? Do dnešného dňa som nevedela ako to mám nazvať, ale už mi je to úplne jasné. ŠIKANA. Od vlastných rodičov. Je pravda, že kedysi si aj radi udreli, čo ich už našťastie prešlo. No slovné urážky, narážky alebo ponižovanie môžu byť oveľa horšie. Skúste povedať niekomu koho fyzicky týrajú, že rodičia vám neustále niečo vyčítajú. Stavím sa, že ich odpoveď by bola: "Mať tak tvoje problémy."
Na druhej strane je však pravda, že či už máte problémy väčšie alebo menšie radi by ste si ich s niekým vymenili. Ja by som takému niečomu bola vďačná. Neviem prečo ale v poslednej dobe mám pocit ako keby som upadať po emocionálnej stránke. Možno to bude tým, že som začala pozerať seriál Dexter, ktorý je v podstate o chlapíkovi, ktorý nič necíti, pretože bol traumatizovaný. No čo keď sa niečo podobné stalo aj mne.
Ako sa mám predsa naučiť milovať, keď od vlastných rodičov som to nikdy nepočula? Aspoň nie čo mi pamäť slúži. Posledná osoba čo som úprimne ľúbila bol môj dedko a ten zomrel keď som mala 4. Všetko ostatné som si tvorila viac v hlave ako v srdci. Niekedy to síce išlo už do iracionálnej roviny avšak teraz, keď začínam otvárať oči viem, že to nebola láska v pravom slova zmysle. A čo keď takú lásku nezažijem. Čo ak mám viac spoločné s Dexterom ako s Júliou? Mohla by som byť až také monštrum len kvôli tomu, že ma rodičia nedostatočne milovali?
Minule som prišla na bláznivú teóriu prečo tomu tak je. Asi žiarlia. Nadávajú mi, že sa neučím pričom ja som na VŠ, oni tam nikdy neboli. Nadávajú mi, že som sprostá a nikdy nič nedosiahnem, pričom moje ambície sú veľmi veľké (na tie mám ešte čas) a tie malé si pomaly spĺňam. Alebo, že viem o niečo viac ako oni, a to s ľahkosťou komunikovať v inom jazyku. Možno im vadí, že nejdem v rodinných šľapajach a nie som alkohol. Akože kto pije 3 veľké pivá a becherovku za večer a každý večer? ALKOHOLIK!!! Ja sotva vypijem pohár šampanského. Alebo im vadí, že som nepodľahla čaru cigariet ako oni keď boli mladí? Neviem akí majú so mnou v skutočnosti problém. Avšak na to, že nefajčím, nepijem, platím si sama VŠ, benzín, telefón, splácam notebook a foťák, plním si svoje sny a na druhej strane som síce neporiadna a občas drzá, ale sú tie dve veci také strašne oproti tým ostatným.
Sakra však sú rodičia, ktorí milujú svoje deti aj keď sú to zlodeji, vrahovia, násilnícky, patologický klamári, narkomani a pod. Prečo je teda také ťažké aby mali radi mňa? OK možno som občas klamárka a rodičom v niečom nepoviem úplne pravdu, ale čudujete sa? Pri nich sa ani nedá inak. Keby som si bola istá, že budem vedieť žiť z môjho platu tak od nich odídem, no zatiaľ je lepšie znášať ich šikanovanie ako sa báť o strechu nad hlavou.
Možno keby ma aspoň občas za niečo pochválili, nezmýšľala by som o nich takto, ale to sa bohužiaľ nestáva. Keď som aj upratala celý byt, oni si našli tú jednu vec, ktorá nebola na svojom mieste. Keď som doniesla 92% y písomky spýtali sa prečo som nemala 100. Jednoducho nikdy nič nie je natoľko dobré aby s tým boli spokojný. To je asi aj dôvod prečo som sa prestala snažiť. Je mi jedno či sa im zavďačím. Čo z toho mám? Neučím sa do školy, lebo som na externom štúdiu a moja matka ma porovná s dcérou jej kolegyne: "Ale oni majú stále nejaké úlohy." Idem von s Natáliou: "A dúfam, že pôjdete do McDonaldu, aby si mohla priberať." Keď si chcem dať niečo trochu nezdravé: "Jasné to potrebuješ tučniak, ešte ti šunky netrčia dostatočne?" Skúste si v takomto prostredí vybudovať silné sebavedomie. To sa jednoducho nedá. Je to nemožné. Keď ste neustále ponižovaný vo vlastnom domove, je pre mňa ťažké mať rada samu seba.
Asi som to už chytila od rodičov, ale začala som zhadzovať už aj samú seba. Keď som v nejakej spoločnosti tak mám blbé poznámky na seba. Presne také aké radi používajú moji rodičia. Až na to, že ja ich poviem, aby som odľahčila náladu alebo aby reč nestála a poviem si ich sama na seba. Pričom oni tým rýpu do môjho sebavedomia až z neho veľa neostane. Podľa mňa mať iných rodičov, bola by som sebavedomejšia, šikovnejšia. Prečo rodičia nevidia tie dobré stránky ktoré mám? Osobne si myslím, že to bude tým, že ma nepoznajú. Akoby mohli, keď celú svoju energiu, ktorú by mali venovať tomu, aby ma spoznali, venujú tomu, aby ma prirovnali k niekomu dokonalejšiemu alebo aby ma ponížili one way or another.
Chcela by som veľmi vidieť do ich hlavy, aby som vedela, čo ich k tomu vedie. Viete asi by som tu o tom nepísala takéto slohy, keby to spravili raz za čas, ale takmer každý deň? That is little bit much to handle. Ako keď Vás niekto upozorní, aby ste niečo spravili dá sa to povedať aj normálnym tónom a nie hneď na niekoho štekať. Prosím môžete to vysvetliť mojim rodičom?
Keby som však mala zhodnotiť či to aj bolo na niečo dobré. Asi by som povedala áno. Naučili ma predstierať. U mňa sa dosť často využíva kombinácia smiech cez slzy. Totiž nech už som akokoľvek smutná, deprimovaná alebo sa mi chce plakať, na verejnosti to viem potlačiť. A to práve vďaka mojim rodičom. Čiže nech som s kým som, kde som, kedy som, mám úsmev na tvári a som v dobre nálade. Väčšinou je so mnou dokonca zábava :D Ale je to dobrá vec? Že mám stále túto masku na sebe keď som s niekým? Nemala by som sa aj ja občas niekomu vyrozprávať z očí do očí? Neberte ma zle, internet je super, ale na ako dlho? Nebudem si predsa vylievať srdce donekonečna iba elektronicky.
Každý potrebuje cítiť to, že ho niekto má rád. A láska rodičov je podľa mňa najdôležitejšia, pretože tá nás učí milovať. Ja dúfam, že keď budem mať deti, budem k nim pristupovať úplne inak ako moji rodičia pristupovali ku mne. Neviem či sa mi podarí to dodržať, lebo budúcnosť predvídať neviem, ale nechcela by som aby si moje deti mysleli o mne to isté, čo ja o mojich rodičoch.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama