3. časť: Na zbláznenie

8. května 2009 v 1:15 | Ja |  Náladovník
Dnes som zasa strávila celý deň doma, pretože som akosi chorá už od pondelka. Pre mňa je to jedna z najhorších, ale zároveň najlepších vecí aké sa mi môžu stať. Takže najhoršia preto, že som zavretá doma sama so svojimi myšlienkami a najlepšia preto, že nemusím byť v škole.
Dnešok bol z týchto dni asi najrozmanitejší, čo sa myšlienok týka, pretože mi hlavou prebehli snáď všetci ľudia ktorých poznám. Bol to proste blázninec. Ale na Paťa som myslela najmenej. Samozrejme Kiku neznášam rovnako a aj budem, ale Paťo sa už z nich stráca a moje srdce z toho jasá. Však dokelu prečo ja mám takú smolu na debilov? Ako myslela som si, že on je super chalan, a tak, ale asi nie je. Je pravda, že si s ním super rozumiem alebo skôr rozumela keďže sa snažím prerušiť s ním akýkoľvek kontakt, ale proste jeho správanie nie je normálne na 19. ročného chalana. Keby ste len vedeli ako detinsky sa vie správať dali by ste mi za pravdu. Ale vša kto je fuk. Zisťujem, že príslovie: ZÍDE Z OČÍ, ZÍDE Z MYSLE platí, a to ma teší. Teraz už nesmútim pri spomienke nad ním, ale skôr sa pousmejem keď si predstavím, že je to fajn kamarát a snáď aspoň tým ostane.
No keďže Paťo nebol dnes moja najväčšia dilema, čo teda? Samota. Teda mám 18. rokov a som stále sama. Povedzte koho z vás by to bavilo. Akosi som trochu prispôsobená, pretože som jedináčik, ale aj tak mi chýba niekto s kým by som sa mohla rozprávať o všetkom a komu by som na 100% verila. Proste tá legendárna "druhá polovička", ale je ľahké myslieť na to ako niekoho takého máte a nájdete, ale oveľa tažšie je preniesť niečo také do skutočnosti. Vo svete predsa neexistujú veci ako Happy Endy. To by sa mi ale páčilo. Minule mi niekto napísal, že ľudia sú len herci, ale to by život musel byť film, a teda by mal svoj scenár. Keby tomu tak bolo, chcela by som vidieť ten svoj. Či som v komédia, dráme, horore alebo thrilleri.
Prečo nad tým znova dumám práve dnes? Neviem prečo, ale proste rozmýšlam nad jedným kamarátom. Väčšinou moja predstavivosť pracuje na plné obrátky a ja si viem predstaviť aké by boli veci, keby sa stalo to či ono, ale teraz tomu tak nie je a som z toho mierne, nie riadne nervózna. No však predstavte si, žeby ste mali ako takú predstavu o niečom alebo by ste sa rútili do neznáma. Čo by bolo pre vás ľahšie? Asi tá cesta, kde si vidíte aspoň meter pod nohy, ale takú ja teraz nevidím. Videla som ju s Paťom napr., ale tak jej objavenie mi trvalo tri roky a jej stratenie pár riadkov na icq. Čiže možno je práve to čoho sa bojím. Že keď sa pokúsim kamarátsky vzťah posunúť ďalej všetko sa pokazí, ale možno zistím odpoveď už čoskoro, ale to záleží na viacerích okolnostiach a v podstate aj mojej nálade, pretože na to aby som bola schopná nejakých "činov" či jak by som to mala nazvať musím byť sakramenstky dobre naladená.
Dnešná časť bola asi trochu moc citová, ale tak čo anrobím, keď tu sa viem najlepšie vyrozprávať. Ako je to zrejme divné takto sa nechávať spoznávať, ale proste cítim akési odľahčenie tým, že niekto niekde to číta a možno ma chápe alebo niečo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 adushQaaa adushQaaa | E-mail | Web | 8. května 2009 v 1:24 | Reagovat

ouu godi blogiis...:)

2 anna vaclavova anna vaclavova | E-mail | 20. srpna 2009 v 11:07 | Reagovat

Aj víno dozrieva. Ty dozrievaš v plnosti života, poznania, láske a vo vzťahoch. Želám ti, aby si ostala sama sebou a nenechala sa ovplyvniť skreslenými názormi, ktoré vedú do tmy. Ako pôrod nie je bez bolesti a prináša najväčšiu radosť v živote ženy, tak ani dozrievanie v láske sa nezaobíde bez bolesti.  :D

3 anna vaclavova anna vaclavova | E-mail | 20. srpna 2009 v 11:10 | Reagovat

Si jednička! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama