1. časť: Voľný pád

2. května 2009 v 1:19 | Ja |  Náladovník
Samozrejme bol dnešok abolútne normálny. Až an to, že som skoro celý deň nemusela nič robiť, lebo sú prázdniny a ja trčím doma. Upratala som a spravila podobné bežné veci, ale taktiež som ostala pri, u mňa nabežnejšej, činnosti: myslení. Premýšľam snáď nad všetkým, i keď zväčša sú to kraviny alebo dôvod prečo som dosť často v depresiách. Ako koho by niečo také netrápilo?
Viete všetko to je len a len kvôli jednému človeku. Volá sa Pať oa dokonca ani nebýva na Slovensku ako ja. Chodí sem jedine na niečo ako návštevy. A aj napriek tomu ovládol moju myseľ na istú dobu úplne a teraz už len z väčšej časti. Stále čakám na zazrak, že odtiaľ jednoducho odíde preč. Ako keby som si nevystačila sama so sebou. Ešte mi tam dajaký trtko z kanárskych musí prekážať. Keď sa chcem na niečo sústrediť vždy sa tam vpletie aj on. Niekedy na dlhšie a inokedy na kratšie, ale jednoducho je už otravný a nedá sa vypnúť. A prečo je také strašne zlé myslieť na neho? No skúste stále vidieť pred očami dôvod toho, že sa vám zlomilo srdce. Teraz sú na ňom už len jazvy, ktoré sa pomaly hoja, ale nemiznú. Ale ja ani nechcem, aby úplne zmizli, pretože s nimi by úplne zmizol aj on, a to určite nechcem. Môžem sa kvôli nemu trápiť akokoľvek som rada, že ho poznám. Aspoň istá časť zp mňa. Čiže bol aj dnes témou v mojej hlave, ale našťastie často prekrikovaný hudbou.
Hudba je pre mňa niečo ako záchranné lano takmer v každej situácií. Mám zlú, dobrú či psychopatickú náladu? Pustím si hudbu. Vždy mi pômože Marilyn Manson so svojou pesničkou This is the New Shit nech už sa cítim akokoľvek. Však už len ten názov znie ppc nemám pravdu? I keď občas keď mám depky si púšťam skôr Desmod a ich Blbý svet (Noc sa končí bolením, kopou cudzích tiel, rozum svoj stroj zastavil s plačom odišiel.....). A keď mám totálne najlepšiu náladu tak si púšťam nejaký ten pop. Toho ja veľa nemám keďže som skôr metalový či rockový tip, ale tak treba skúsiť všetko nie? :D O čom by bol inak život?
Bol by nudný a fádny, keby sme neskočili aj do nejakých tých nástrah. Nie žeby pop bol nástraha, ale skúsiť taký parašuting či niečo podobné by bolo fajn. Tzv. vyčistiť s ihlavu voľným pádom. Ako ono si viem predstaviť absolútne dokonale aké by bolo ppc padať neviem akou rýchlosťou, že nepočuje vlastné myšlienky. Horšie by už bolo, keď sa len tak kníšete vo vzduchu. Nikde nikoho nie je, žiadne zvuky. Len vy a neviem aký veľký priestor pod vami, ktorý sa len pomaly približuje a vy máte pre seba a svoje myšlienky priam celú večnosť. Ja som sa dnes práve takt ocítila. Ako keby bol dnešný deň ten priestor, pretože fotrík mi zhabal PC (ktoré mám momentálne potajomky zapnuté takže nikomu ani muk) a teda som nemala ako zabaviť svoju hlavu, keď chcela myslieť na Paťa a rozmýšlať o ňom. A tak bol dnešok jedine taký zamyslený, nudný či upratovací.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama